Americkí vojaci sa chystajú presťahovať bližšie k Rusku


Ilustračné foto

Rusko, 29.júl 2021 (AM) – Spojené štáty americké sa čoraz viac vzďaľujú od Blízkeho východu. Stiahli svoj vojenský kontingent z Afganistanu, ich misia končí tiež v Iraku. Terorizmus je porazený, uisťujú úradníci. Tieto slová však môžu byť len politickým rúškom.

 

Druhý odchod

Irak je pre USA na Blízkom východe veľmi dôležitý a budeme hlboko zapojení do jeho záležitostí v priebehu celej mojej kariéry,” týmito slovami začal Joe Biden schôdzku s irackým premiérom Mustafom Al-Kadhimim v Bielom dome. Terajší prezident bol senátorom, keď v roku 2003 vtrhli Američania do tejto krajiny. Ukončenie bojových akcií v Iraku Biely dom prvýkrát oznámil v roku 2010. Biden bol vtedy viceprezidentom. O štyri roky neskôr však začala operácia Bytostné odhodlanie proti IS.

 

Teraz Joe Biden oficiálne oznámil ukončenie vojenskej misie v tejto krajine. “Naša úloha v Iraku bude obmedzená na to, aby sme boli prístupní, pokračovali vo výučbe a pomáhali irackým bezpečnostným silám,” vysvetlil prezident. Iné detaily neuviedol. Biden neodpovedal dokonca na otázku novinárov o tom, aké vojská zostanú v Iraku do decembra. “Záleží to na konkrétnej situácii v tej dobe,” pokúsila sa upresniť hovorca Bieleho domu Psakiová.

 

V Pentagone podotkli, že Spojené štáty “nesmú ignorovať problémy Blízkeho východu, ale pristupovať inak k ich riešeniu”. V krajine zostane len málo vojakov. Všetka pozornosť bude teraz venovaná “hrozbám z Číny a Ruska”. Podľa najnovších údajov sa nachádza v Iraku 2,5 tisíc amerických vojakov, koncom minulého roka prezident Donald Trump už znížil kontingent. Jediná americká základňa Ejn al-Asad leží 160 kilometrov severne od Bagdadu.

 

Zostávajúce riziká

Nehľadiac na víťazstvo nad IS, ktoré bolo vyhlásené v roku 2017, teroristické útoky pokračujú. V minulom týždni prevzali islamisti zodpovednosť za explóziu autobusu pri jednej z bagdadských tržníc. Zahynulo minimálne 30 ľudí. Na Američanov útočia oddiely bojovníkov podporovaných Iránom. V marci Ejn al-Asad ostreľovali raketami, jeden človek zahynul. V máji zaútočilo  na základňu bezpilotné lietadlo s výbušninou, v júli ďalší raketový útok a tri zranenia. Premiér Mustafa Al-Kadhimi sa považuje za priateľa Washingtonu. Pokúsil sa priviesť k rozumu skupiny spojené s Iránom. A zároveň odsúdil nedávne útoky amerického letectva na proíránské útvary pozdĺž hranice so Sýriou ako porušujúce zvrchovanosť Iraku.

 

V USA zo svojej strany vytýčili úspechy irackého premiéra v obnovovaní krajiny. V júni navštívili Bagdad jordánsky kráľ Abdalláh II. a egyptský prezident Abdal al-Fattah as-Sisi, prvý egyptský predák, ktorý navštívil Irak od 90. rokov. USA sa tiež zaviazali dodať Iraku 500 tisíc dávok vakcíny Pfizer v rámci medzinárodného programu COVAX. Vakcína bude dodaná v najbližších štrnástich dňoch, povedal Biden. Chorobnosť v krajine sa zvýšila, a navyše sú stále častejšie požiare v nemocniciach. Okrem toho uvoľní Washington 5,2 milióna dolárov na misiu OSN pre pozorovanie parlamentných volieb, ktoré sa budú konať v októbri potom, čo boli niekoľkokrát odložené. Podľa názoru odborníkov má al-Kadhimi dosť dobré šance.

 

Politické rúško

O úplný odchod USA z Iraku ale nejde, podotýkajú viacerí odborníci. Washington dlho bojoval o toto významné strategické predmostie, hovorí politologička, expertka Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Jelena Suponinová. Vyhlásenie o stiahnutí vojsk sú podľa jej názoru “politickým rúškom”, treba plniť sľuby dané americkým voličom. Je dôležitá tiež verejná mienku v Iraku. “Miestni politici vyvíjajú nátlak na Mustafu al-Kadhimiho. Politická situácia v krajine je dosť zložitá a pozícia premiéra nie je veľmi pevná, “podotýka politologička.

 

Pred siedmimi rokmi, keď sa vrátili USA do Iraku, bola vojna s terorizmom realitou, pripomína orientalista a publicista Alexej Ontikov. “Američania zohrali dôležitú úlohu vo víťazstvo nad IS. Sú ale otázky k metódam, ktoré pritom vyžívali, napríklad v Mosule, kde bolo mesto prakticky úplne zničené, “uviedol.

 

A teraz samy iracké úrady Američanov poprosili, aby odišli. “Keď priletel Donald Trump na základňu v Iraku, veľvyslanec USA takmer rozkázal irackému premiérovi, aby tam išiel a stretol sa s prezidentom. Ten ale odmietol. Tento príbeh sa dostal do médií, bol to veľký škandál. “A potom zaútočili Američania na letisko v Bagdade a zabili Sulajmáního. A znovu sa začalo hovoriť o potrebe stiahnutia amerických vojsk, “dodal.

 

A predsa sa americkí vojaci sotva vrátia ihneď domov, uvažuje vedecký pracovník Strediska orientalistických výskumov Danila Krylov. “Pravdepodobne bude už tradičný trik s prechodom z jednej arabskej krajiny do druhej, v danom prípade do Sýrie. Ministerstvo obrany Ruska neraz oznámilo, že sa americkí vojaci z Iraku presťahovali na základne v Sýrii, ” vysvetľuje odborník. Je úplne pravdepodobné, že štáby a strediská pre zber výzvedných informácií v Iraku budú prevedené z vojenského bloku do diplomatického. “Je dávno známe, že Američania využívajú diplomatické imunity pre spravodajské a iné špeciálne služby,” dodáva Krylov.

 

Pozor na Čínu

Mnohí Američania sa domnievajú, že zatiaľ čo bojovali s terorizmom a nevenovali patričnú pozornosť iným regiónom, na Ďalekom východe načerpala silu Čína. Teraz je to hlavná hrozba pre USA, a je potrebné všetky sily poslať tam. Prioritu má teraz už nie Centrálne, ale Tichomorské vojenské velenie.

Logika novej éry veľmocenskej konfrontácie s Čínou núti USA k tomu, aby prehodnotili ciele a posunuli dôrazy, súdi Maxim Sučkov, riaditeľ Strediska perspektívnych amerických výskumov Štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov v Moskve.
“Konfrontácia môže byť dlhodobá, a to znamená, že je potrebné prieberčivo pristupovať k využitiu zdrojov. Blízky východ už dávno Washington ťažil, pokusy Obamu a Trumpa nejako optimalizovať vojenskú prítomnosť však narážali na odpor Pentagonu, “hovorí Sučkov.

Ak máme zhrnúť výsledky, tie nie sú práve najlepšie. Američanom sa nepodarilo vybudovať fungujúci samostatný a obranyschopný systém v Iraku. S ich odchodom mier a pokoj nenastanú, teroristická hrozba ostáva. Čas ukáže, ako budú pracovať americkí inštruktori a poradcovia v nových podmienkach.

Vlado Šinko